O V Z D U Š I E

v e d a   a   v ý s k u m

Nová služba na zlepšovanie kvality ovzdušia a na zlepšovanie podmienok investovania v menej rozvinutých a environmentálne zaťažených lokalitách Slovenska

Podpora: Výzva SRIN č. 6/2021 na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na podporu inovatívnych projektov v Slovenskej republike
Číslo zmluvy: 1582/2021
Doba riešenia projektu: 1. január 2022 - 31. december 2022
Miesto realizácie projektu: Jelšava, Gemer a Banskobystrický kraj

Hlavným cieľom navrhovaného projektu je realizovať novú službu prispievajúcu k zlepšovaniu kvality ovzdušia a tým zlepšeniu podmienok pre zdravý život a k zlepšovaniu podmienok investovania na Slovensku. Jej poslaním je podnecovať a podávať návrhy na riešenia na zlepšovanie kvality ovzdušia a na zlepšovanie podmienok investovania v menej rozvinutých a environmentálne zaťažených lokalitách Slovenska. Ochrana ovzdušia pred znečisťovaním zápachmi
a aerosólmi súvisiaca so zmenami podnikateľských aktivít a aktivít domácnosti, ako aj podnecovanie žiaducich nových investícií v malo rozvinutom regióne (Jelšava, Gemer a Banskobystrický kraj) s vysokým znečistením ovzdušia do obnoviteľných zdrojov a odpadového hospodárstva. 

Účel projektu:

Prostredníctvom mikrograntu zameraného na implementáciu Agendy 2030, vytvárať podmienky pre zdravý život, kvalitné vzdelávanie smerujúce k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike prostredníctvom dlhodobého pozitívneho ovplyvňovania podnikateľského prostredia, zlepšovanie kvality ovzdušia a zvyšovanie akceptácie prevádzok spracovávajúcich biomasu, iné biologické suroviny a bioodpady alebo odpady obsahujúce aj biologickú zložku, ako aj nerastné suroviny vo verejnosti. Zvýšiť záujem investorov o vyššie využitie obnoviteľných zdrojov poskytnutím služieb merania kvality ovzdušia a návrhov riešení na zníženie zápachov a aerosólov z vplyvov činností a z fugitívnych emisií. Zhodnotiť aj podiel rôznych fugitívnych emisií na zhoršovaní kvality ovzdušia a ukázať možnosti znižovania ich negatívneho vplyvu a zlepšovania podmienok pre zdravý život. Súvisiacim účelom projektu je poskytovať občanom, miestnym úradom a prevádzkovateľom objektívne informácie o potenciálnom obťažovaní občanov zápachom z rôznych zdrojov zápachu, o znečisťovaní ovzdušia aerosólmi z prašných zdrojov a oprávnenosti alebo neoprávnenosti sťažnosti občanov. V prípadoch oprávnenej sťažnosti priniesť návrhy na ďalšie riešenie problémov.

O P I S   P R O J EK T U

Dôvody na riešenie:
Verejnosť často odmieta prevádzky ako sú bioplynové stanice, mechanicko-biologické úpravy komunálnych odpadov, nakladanie so zapáchajúcimi priemyselnými odpadmi, skládky odpadov, veľké priemyselné parky a areály, čistiarne odpadových vôd, veľkokapacitné kompostárne, kafilérie a malé spaľovne kadavérov hospodárskych zvierat, staré záťaže a iné z dôvodu nekontrolovateľne šíriaceho sa zápachu zlúčeninami síry a amoniakom. Chemické prevádzky, tlačiarne, odmasťovanie kovov a lakovne spôsobujú zápachy prchavých organických látok. Sanácie starých záťaží, ktoré sú často spojené so šírením sa zápachu. Všetky tieto činnosti súvisia aj s veľkými rizikami pre zdravie.


Vo vidieckych oblastiach sú často v blízkosti obcí poľnohospodárske podniky s veľkochovmi hospodárskych zvierat. Okrem chovov zvierat aj zo silážnych jám poľnohospodárskych areálov sa šíri zápach. V mestách a obciach k nepríjemnému zápachu prispieva zle navrhnutá alebo zle realizovaná kanalizácia, septiky, chov domácich zvierat spôsobovaných amoniakom a merkaptánmi. Okrem obáv obyvateľstva o zdravie a z nepohodlia sú tu aj ekonomické dopady a to hlavne zo straty hodnôt nehnuteľností.  

Na to všetko sú neustále sťažnosti a diskusie, či a čo nadmerne zapácha alebo práši. Pre naplnenie európskej smernice bude musieť Slovensko do roku 2030 znížiť emisie amoniaku o 30 alebo viac percent. Vyplýva to zo správy Európskej komisie (EK) s názvom "Druhý výhľad pre čisté ovzdušie", ktorá dopĺňa správu z roku 2018. 


Problematika zápachov je pre Slovensko nová, hlavne riešenie ich obmedzovania, ale aj z pohľadu merania intenzity zápachu. Na druhej strane má Slovensko dlhodobý problém s vysokými koncentráciami tuhých znečisťujúcich látok (TZL). Slovensko však nemá vypracované metodiky a nemá analytické vybavenie na operatívne riešenie problémov so zápachmi, ale aj fugitívnymi emisiami TZL. Predložený projekt je prvým krokom, hlavne metodickým krokom, na riešenie uvedených problémov. 

Na reálne operatívne riešenia problémov so zápachmi a fugitívnymi emisiami TZL bude potrebné dobudovať meracie mobilné pracovisko, ktoré dlhodobo plánujeme pri OZ ESREI. Vrámci tohto projektu navrhujeme nové ekonomicky akceptovateľné riešenie. 

Postup riešenia:

V zaťaženom území Jelšava a okolie sú vytipované tieto problémové zdroje znečisťovania ovzdušia
(Pod pojmom problémový zdroj rozumieme zdroj, na ktorý sú neustále sťažnosti občanov na znečisťovanie ovzdušia, hlavne prašnosťou alebo zápachom. Alebo zdroj je nedostatočne objektívne kontrolovateľný a u občanov vzniká podozrenie, že zdroj je správne prevádzkovaný len v čase oprávneného merania (raz za 3 alebo 6 rokov), ktoré je vopred nahlásené. Takéto podozrenia sa zintenzívňujú v posledných rokoch najmä v súvislosti s prevádzkami mobilných štiepkovačov dreva, ktorých je nespočetné množstvo (štiepkuje sa starý nábytok a asi aj vyradené železničné podvaly, ktoré sa spaľujú nezákonne ako drevné štiepky v rôznych kotolniach a teplárňach). Podobné sťažnosti sú aj na početné mobilné drviče stavebného odpadu)

  1. Vykurovanie domácností.
    Najvýznamnejší podiel emisií PM2,5 pochádza z vykurovania domácností [Návrh: Národný program znižovania emisií - Slovenská republika - podľa čl. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie. Ministerstvo životného prostredia SR. Máj 2019], čo však orgány samospráv nemajú možnosť obyvateľom preukázať. Tu jasne hrozí riziko dlhodobé neplnenie cieľov/redukčných záväzkov SR. Preto aj v tomto prípade je potrebné získavať dôveru obyvateľov k nezávislým, finančne únosným meraniam znečisťovania ovzdušia na základe preukázateľných výsledkov meraní koncentrácií aerosólov v ovzduší a vytvárať dôveru obyvateľstva k novým investíciám, ktoré budú v súlade s najlepšie dostupnými technikami (BAT).
  2. Spracovanie magnezitu. 
    Bodové emisie zo spracovania sú jasne kvantifikované. Nie je celkom jasný a overený vzťah emisia - kvalita okolitého ovzdušia.
  3. Plošné zdroje. 
    Nie je experimentálne overený ich vplyv na kvalitu ovzdušia.
  4. Fugitívne emisie.
    Zo zaprášených ciest z prevozov prašných surovín. Tu je žiaduci experimentálne podložený odhad vplyvu zaprášených ciest na kvalitu ovzdušia.
  5. Zápach.
    Z bioplynovej stanice a rozvozu a zapracovania digestátu do pôdy. Jedným z ďalších problémov k zlej kvality ovzdušia, ktorý pribudol v Jelšave a okolí okrem vysokých koncentrácií tuhých znečisťujúcich látok, je zápach z bioplynovej stanice, dovozu surovín pre stanicu a rozvozu a aplikácie digestátu.
  6. Fugitívne emisie z budúceho zdroja štiepkovania, mletia, sušenia a briketovania plánovaného nového zdroja znečisťovania ovzdušia.
    Všeobecne po celom Slovensku závažným problémom kvality ovzdušia sa stavajú prudko sa rozrastajúce otvorené alebo polootvorené sklady a kopy drevného paliva vo forme pilín, štiepok a drevného prachu, keďže je tu podpora výroby obnoviteľnej energie a doterajšie energetické zariadenia prechádzajú z vykurovania uhlím, alebo dokonca aj plynom na lacnejšie vykurovanie dreva.